Mediácia patrí medzi alternatívne spôsoby riešenia sporov. Mediácia je mimosúdne riešenie sporu, pri ktorom sa fyzické alebo právnické osoby obrátia na nezávislú a nestrannú osobu mediátora, aby im pomohol nájsť riešenie sporu, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
Pri mediácii nie je úlohou mediátora rozhodnúť spor, alebo rozsúdiť účastníkov sporu. Úlohou mediátora je sprostredkovať komunikáciu medzi znepriatelenými stranami. Mediátor im pomôže formulovať ich záujmy a za pomoci svojich odborných znalostí umožniť stranám sporu nájsť vzájomne prijateľné riešenie, ktoré odstráni spor a vzťahy upraví.
V prípade súdneho konania by spor rozhodovala nezávislá tretia osoba, sudca. Ten by na základe zisťovania a dokazovania skutkových okolností prípadu vydal rozhodnutie, ktorým autoritatívne určí, aké budú práva a povinnosti jednotlivých zúčastnených strán. Z pohľadu sudcu sa jedná o riešenie, ktoré je podľa neho zákonným usporiadaním vzťahov strán sporu. Rozsudok je však len málokedy taký, aby odrážal prianie oboch zúčastnených strán. Zvyčajne býva pravidlom, že na základe prijatého súdneho rozhodnutia je jedna zo strán s dosiahnutým výsledkom spokojná a druhá strana je nespokojná, často rozhorčená.
Na rozdiel od súdneho rozhodnutia pri mediácii platí, že v prípade dohody sú obidve strany s riešením sporu spokojné. Takzvaný efekt víťaz-víťaz patrí k základným charakteristikám mediácie. Ak je mediácia úspešná, dohoda rešpektuje požiadavky oboch strán. Obe strany majú dobrý pocit, že ich požiadavky boli vypočuté a bola im pri riešení venovaná patričná pozornosť. Výsledok mediácie je dohoda, ktorej obsah vytvorili zúčastnené strany, má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Na rozdiel od súdneho konania po vyriešení problému prostredníctvom mediácie zostávajú zachované, či sa obnovia medziľudské či, obchodné vzťahy.
Výhody mediácie
- Efekt výhra – výhra (win-win) - po dohode obidve strany sporu odchádzajú s pocitom dosiahnutia riešenia, ktoré je pre nich prijateľné. Strany sú po urovnaní konfliktu prostredníctvom mediácie schopné ďalej spolu komunikovať a spolupracovať.
- Efektivita a rýchlosť – riešenie sporu prostredníctvom mediácie je značne rýchlejšie ako súdny spor.
- Nízké náklady – náklady na mediátora sú nižšie ako v prípade nákladov na súdny spor.
- Dosiahnutá dohoda skutočne vyjadruje záujmy oboch zúčastnených strán – mediačná dohoda je vytvorená obomi stranami sporu a sú v nej teda zapracované požiadavky oboch zúčastnených strán mediácie. Na rozdiel od mediácie, pri súdnom spore sú obe strany závislé na rozhodnutí nezávislej tretej osoby, sudcu, ktorý posudzuje spor z právneho hľadiska.
Zásady mediácie
- Dobrovoľnosť – mediácia je dobrovoľná a nikto nemôže byť nútený k účasti na mediačnom konaní. Každá zo strán sporu, vrátane mediátora, môžu kedykoľvek mediáciu ukončiť.
- Povinnosť mlčanlivosti – mediátor je povinný zachovať absolútnu mlčanlivosť o všetkých informáciách, ktoré sa počas riešenia sporu dozvie. Tejto mlčanlivosti ho môžu zbaviť jedine účastníci sporu.
- Dôvernosť mediácie – čo zaznie v priebehu mediačného konania, nemôže byť použité proti strane, ktorá informáciu zverejnila v následnom súdnom spore.
- Nezávislosť a nestranosť mediátora – mediátor musí byť osoba, ktorá spĺňa všetky požiadavky podľa platnej legislatívy. Mediátor nemá mať žiadny vzťah k osobám sporu, alebo k predmetu sporu, okrem prípadu, že sa sporné strany s mediátorom nedohodnú inak.
- Neformálnosť mediáčného konania – mediácia nemá stanovený postup akým ma prebiehať. Celý priebeh a forma mediácie závisí od dohody strán sporu s mediátorom.